Ako môže umelá inteligencia podporiť budúcnosť slovenského vidieka
Dňa 1. októbra 2026 sa v Kreatívnom centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre uskutočnil XIV. ročník Fóra vidieka, ktorý sa tento rok venoval téme Budúcnosť vidieka v ére umelej inteligencie: príležitosti, riziká a odporúčania pre prax a politiky. Na podujatí sa zúčastnili aj členovia a experti New Edu, ktorí dlhodobo pôsobia v oblasti vzdelávania, digitálnych inovácií, rozvoja kompetencií a regionálneho rozvoja. Súčasťou odborného programu bola aj prof. Ing. Zuzana Palková, PhD., ktorá vystúpila s prednáškou venovanou využívaniu umelej inteligencie v poľnohospodárstve a potravinových systémoch. Fórum spojilo približne 100 účastníkov zastupujúcich ministerstvá, samosprávy, verejnú správu, poľnohospodárstvo, miestne akčné skupiny, podnikateľský sektor, výskumné a vzdelávacie inštitúcie, občiansku spoločnosť a organizácie regionálneho rozvoja. Spoločnou témou diskusie bola otázka, ako môže technologická transformácia podporiť odolnejšie, inovatívnejšie a inkluzívnejšie vidiecke oblasti – a zároveň zachovať ľudské schopnosti, dôveru, praktické skúsenosti a komunitný život.
Umelá inteligencia ako príležitosť aj výzva
Umelá inteligencia už dnes ponúka množstvo možností, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie vidieckych regiónov. V poľnohospodárstve môže podporovať precízne hospodárenie, automatizáciu, monitoring pôdy a porastov, optimalizáciu vstupov, klimatickú adaptáciu či lepšie rozhodovanie založené na dátach. Svoje uplatnenie však nachádza aj vo verejných službách, podnikaní, vzdelávaní, poradenstve či regionálnom plánovaní. Práve praktickému využívaniu AI v poľnohospodárstve a potravinových systémoch sa vo svojom vystúpení venovala prof. Zuzana Palková. Jednou z hlavných myšlienok bolo, že technológia by nemala byť cieľom sama osebe. Jej význam sa ukazuje až vtedy, keď dokáže riešiť konkrétny problém – napríklad pomôcť farmárovi lepšie určiť potrebu zavlažovania, včas identifikovať problém v poraste, znížiť spotrebu vstupov alebo efektívnejšie pracovať s dostupnými údajmi. Rovnako dôležité však je, aby technologický pokrok neviedol k strate praktických vedomostí a schopnosti samostatne sa rozhodovať.
AI by mala ľudské rozhodovanie podporovať, nie nahrádzať.
Nestačí vedieť AI používať
Diskusie počas Fóra upozornili aj na potrebu širšieho chápania AI gramotnosti. Nestačí naučiť ľudí zadávať otázky do nástrojov umelej inteligencie. Dôležité je vedieť výsledky AI kriticky posúdiť, overiť ich správnosť, rozumieť tomu, z akých dát vychádzajú, chrániť citlivé informácie a uvedomovať si limity technologických riešení. To je mimoriadne významné aj vo vidieckych oblastiach, kde sa stretávajú rôzne generácie a veľmi rozdielne úrovne digitálnych kompetencií. Digitálna transformácia preto musí ísť ruka v ruke so vzdelávaním, ľudskou podporou a dostupnými službami, aby z jej prínosov mohli profitovať aj starší ľudia, malé podniky, menšie farmy či občania s obmedzenými digitálnymi zručnosťami. Táto téma úzko súvisí aj s aktivitami New Edu, ktoré sa vo svojich vzdelávacích a medzinárodných projektoch venuje rozvoju digitálnych kompetencií, novým formám vzdelávania a prepájaniu technologických inovácií s potrebami praxe.
Vidiecke komunity ako zdroj odolnosti
Jedným zo silných odkazov Fóra bolo, že samotná technológia nedokáže vytvoriť odolný vidiek. Vidiecke oblasti majú hodnotu, ktorú nemožno nahradiť algoritmami – silné sociálne väzby, medzigeneračné vzťahy, miestne znalosti, kontakt s prírodou, komunitné aktivity či schopnosť ľudí navzájom si pomáhať. Práve tieto prvky môžu byť v období rýchlej technologickej a spoločenskej zmeny významným zdrojom stability. Digitálna transformácia by preto nemala znamenať nahrádzanie osobného kontaktu technológiami. Jej úlohou by malo byť odstrániť zbytočnú administratívu, zlepšiť prístup k informáciám a službám a vytvoriť viac priestoru na činnosti, pri ktorých je ľudský kontakt nenahraditeľný.
Kto vlastní dáta?
Významnou témou diskusií bola aj digitálna suverenita a správa dát. Čím viac farmy, obce, podnikatelia a verejné inštitúcie využívajú digitálne riešenia, tým dôležitejšie sú otázky:
Kto vlastní vytvorené dáta?
Kde sú uložené?
Kto k nim má prístup?
Ako sa používajú?
A kto profituje z ich ekonomickej hodnoty?
Účastníci preto zdôraznili potrebu transparentnej správy dát, interoperability systémov, ochrany súkromia a posilňovania kybernetickej bezpečnosti. Ľudský dohľad musí zostať neoddeliteľnou súčasťou rozhodovania podporovaného AI, najmä v situáciách, keď rozhodnutia ovplyvňujú občanov, verejné služby alebo hospodárenie s verejnými zdrojmi.
Od diskusie ku konkrétnym odporúčaniam
Dôležitou súčasťou Fóra boli štyri tematické pracovné skupiny:
AI, ľudia, vzdelávanie a medzigeneračné vzťahy
AI, poľnohospodárstvo a potravinové systémy
Smart obce a verejné služby budúcnosti
Budúcnosť politík a financovania vidieka
Ich úlohou nebolo iba diskutovať o budúcnosti, ale pomenovať konkrétne potreby a odporúčania pre prax a tvorbu verejných politík. Medzi hlavné priority patrí zabezpečenie ľudského dohľadu pri využívaní AI, rozvoj praktických digitálnych a AI kompetencií naprieč generáciami, využívanie technológií na znižovanie administratívnej záťaže, podpora precízneho poľnohospodárstva a dostupnosti moderných technológií aj pre malé a stredné farmy. Dôležité je tiež zvyšovať kybernetickú bezpečnosť, chrániť dátovú suverenitu, podporovať spoluprácu medzi obcami a vytvárať jednoduchšie a dostupnejšie mechanizmy financovania rozvoja vidieckych oblastí. Odporúčania by mali prispieť aj k príprave programového obdobia 2028 – 2034 a k dlhodobejšej vízii rozvoja slovenského vidieka smerom k roku 2040.
Digitálna, zelená a sociálna transformácia musia ísť spoločne
Jedným z najdôležitejších záverov Fóra je potreba nevnímať digitálnu transformáciu izolovane. Rozvoj vidieckych regiónov bude čoraz viac závisieť od schopnosti prepájať technologické inovácie, klimatickú odolnosť, udržateľnú produkciu potravín, dostupné verejné služby, lokálnu ekonomiku a silné komunity.
Rovnaký princíp je dôležitý aj vo vzdelávaní.
Nové technológie prinášajú veľký potenciál, ale bez ľudí, ktorí im rozumejú a vedia ich zodpovedne používať, zostane tento potenciál nevyužitý. Z pohľadu New Edu je preto mimoriadne dôležité, aby rozvoj AI sprevádzalo systematické budovanie kompetencií – nielen technologických, ale aj kritického myslenia, schopnosti pracovať s dátami, overovať informácie, spolupracovať a prijímať informované rozhodnutia.
Technológia má slúžiť ľuďom a regiónom
Záverečný odkaz XIV. Fóra vidieka možno zhrnúť jednoducho:
Umelá inteligencia sama o sebe budúcnosť vidieka neurčí. Tú budú naďalej vytvárať ľudia, komunity a hodnoty, ktoré sa rozhodnú podporovať.
Technológia môže byť veľmi silným nástrojom. Môže farmárom poskytovať presnejšie informácie, obciam pomáhať poskytovať lepšie služby a regiónom umožniť efektívnejšie plánovať svoj rozvoj. Jej úspech by sme však nemali hodnotiť podľa množstva používaných aplikácií, senzorov či algoritmov. Skutočným meradlom bude, či technológie pomáhajú zlepšovať kvalitu života, posilňovať miestne ekonomiky, podporovať udržateľné hospodárenie a vytvárať odolnejšie komunity. Technológia by mala slúžiť ľuďom, komunitám a územiu – nie ich nahrádzať.
