Aké zručnosti skutočne potrebujú malí producenti potravín na Slovensku?
Zamyslenie nad rozhovormi a mapou kľúčových kompetencií
Malí a rodinní farmári tvoria srdce slovenského potravinového systému. Zabezpečujú lokálnu produkciu, zachovávajú tradície a podporujú život na vidieku. Ich každodenné výzvy však rastú – od digitálnej byrokracie až po čoraz nepredvídateľnejšie klimatické podmienky. V rámci projektu Smart4Food (https://smartforfood.eu) sme oslovili slovenských farmárov a vzdelávateľov, aby sme lepšie pochopili, aké zručnosti a kompetencie sú dnes v poľnohospodárstve skutočne potrebné.
Čo nám povedali farmári
Rozhovory s farmármi nám potvrdili, že dnešné farmárčenie nie je len o pestovaní – ale aj o orientácii v technológiách, legislatíve a marketingu.
Ako najväčší nedostatok spomínali farmári digitálnu gramotnosť. Hoci väčšina z nich používa smartfóny denne, špecializované aplikácie na vedenie farmy, sledovanie počasia či vybavovanie dotácií im nie sú veľmi známe. Mnohí síce zhromažďujú údaje o pôde alebo vlhkosti, ale nevedia, ako ich správne vyhodnotiť a aplikovať v praxi.
Ďalšou výzvou je online marketing. Farmári by radi predávali víno, med či zeleninu cez internet, ale nie vždy si vedia vytvoriť webstránku, správne odfotiť produkt alebo napísať príbeh, ktorý osloví zákazníka. Chýbajú im aj znalosti o cenotvorbe či digitálnej komunikácii.
Zorientovať sa v legislatíve a predpisoch je tiež problematické. Mnohí producenti nemajú jasný prehľad o tom, čo všetko musia spĺňať pri predaji potravín či žiadostiach o dotácie – spoliehajú sa na rady známych alebo „pocit“, že to robia správne.
Čo sa týka preferovaných foriem učenia, farmári jednoznačne uprednostňujú krátke a praktické materiály – ideálne v slovenčine, s hlasovým komentárom. Najviac oceňujú krok za krokom videá, infografiky a jednoduché návody, ktoré si môžu pozrieť v mobile, aj bez pripojenia na internet. Interaktívne prvky, ako kvízy alebo checklisty, sú vítané.
Čo pozorujú odborníci a vzdelávacie inštitúcie
Odborníci z oblasti vzdelávania pôsobiaci v oblasti agropotravinárskeho sektora tieto potreby potvrdili. Upozornili, že farmári často odmietajú formálne kurzy a prednášky, ktoré im prídu príliš akademické a málo praktické. Oveľa radšej sa učia cez pozorovanie, skúšanie a výmenu skúseností s inými farmármi.
Digitálne vylúčenie je reálny problém, najmä u staršej generácie. Mladší producenti síce častejšie využívajú e-commerce alebo smart technológie, ale medzi jednotlivými generáciami pretrváva veľká medzera v prístupe aj sebadôvere.
Viacerí odborníci tiež zdôraznili, že farmári majú záujem o ekologické postupy, no často nevedia, kde začať. Chýbajú im konkrétne príklady a lokálne overené postupy. Projekty, ktoré nezapájajú dôveryhodných miestnych facilitátorov, majú len krátkodobý dopad.
Ktoré kompetencie sú najdôležitejšie?
Na základe rozhovorov a mapy kľúčových kompetencií #Smart4Food sa ukazuje, že najviac by slovenským producentom potravín pomohla podpora v šiestich oblastiach:
Prvou je digitálna kompetencia v poľnohospodárstve. Farmári by mali byť schopní pracovať s mobilnými aplikáciami na plánovanie sejby, evidenciu zvierat či predpoveď počasia. Potrebujú si vedieť uložiť a zdieľať dokumenty, fotografie a komunikovať efektívne so zákazníkmi alebo inštitúciami.
Druhou oblasťou je udržateľné hospodárenie so zdrojmi. To zahŕňa napríklad schopnosť analyzovať kvalitu pôdy, efektívne zavlažovať, využívať kompost a pestovať plodiny podporujúce biodiverzitu. Aj jednoduché postupy na zníženie odpadu môžu mať pozitívny dopad.
Tretia kompetencia sa týka marketingu a tvorby pridanej hodnoty. Producenti by mali vedieť vytvoriť si vlastnú značku, komunikovať so zákazníkom, správne zabaliť a označiť svoj produkt, ako aj premyslieť stratégiu predaja – či už na trhu, online alebo priamo z dvora.
Štvrtou oblasťou je podnikateľská a finančná gramotnosť. Veľa farmárov nemá rozpočet, neplánuje investície a netuší, ako si spočíta návratnosť. Naučiť sa pracovať s jednoduchými nástrojmi na sledovanie príjmov a výdavkov im môže výrazne pomôcť.
Piatou prioritou je adaptácia na klimatické zmeny. Farmári potrebujú identifikovať riziká (sucho, záplavy), voliť odolnejšie odrody, a používať metódy ako integrovaná ochrana rastlín. Musia sa naučiť čítať lokálne podmienky a pružne na ne reagovať.
Posledná oblasť – inovácie a adaptabilita – je o odvahe skúšať nové veci: či už ide o nové plodiny, spracovanie produktov na mieste, alebo doplnkové aktivity ako agroturistika. Oplatí sa rozvíjať ochotu učiť sa, experimentovať a spolupracovať.
Čo bude nasledovať?
Tieto zistenia sa premietnu priamo do tvorby Smart4Food kurikula – súboru krátkych online mikrokreditových modulov, vytváraných v spolupráci s farmármi, vzdelávateľmi a technologickými partnermi. Cieľom nie je nahradiť klasické vzdelávanie, ale ponúknuť praktickú a dostupnú formu učenia sa „na mieste“ – v mobile, na poli, počas prestávky.
Organizácia New Edu, n.o. vedie prípravu kurikula a tvorbu vzdelávacích nástrojov, ktoré sú jednoduché, účinné a skutočne užitočné. Budúcnosť poľnohospodárskeho vzdelávania na Slovensku nespočíva v dlhých prednáškach, ale v dostupných, praktických riešeniach pre ľudí, ktorí tvoria hodnoty každý deň.
Sledujte projekt na www.smartforfood.eu Alebo sa zapojte do našich prieskumov a pomôžte nám spoluvytvoriť vzdelávanie, ktoré má zmysel!